„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“ J 14, 16 – 17
SVIATKY PRAVDY
Blížia sa Svätodušné sviatky. Patria k mojim najmilším kresťanským sviatkom. Dôvod je jednoduchý – je to sviatok nehmatateľný, neuchopiteľný ľudskými zmyslami. Väčšina obyvateľov tejto krajiny často ani netuší, že také sviatky existujú. Veď predsa nemajú vonkajšie znaky. Nepečieme, nevaríme, nezdobíme príbytky, nenakupujeme darčeky, nemáme výrazné rituály (často pohanské, folklórne). Ba čo viac – neposielame si ani pohľadnice s motívom Ducha Svätého, maily, či sms-správy. Neorganizujeme koncerty, podujatia, trhy či zbierky. Poviem to priamo. Ľudia v podstate nevedia ako tieto sviatky majú sláviť. Keďže im chýba vonkajšia rozpoznateľná forma, stáva sa, že tieto sviatky neberú priveľmi vážne a dokonca ich úplne ignorujú. Ťažko nájdeme zreteľnú informáciu o týchto sviatkoch v tlačených médiách či na internete. Veď akú „pútavú“ fotografiu si na titulke časopisu viete v tejto súvislosti vôbec predstaviť?V kontexte Svätodušných sviatkov sa často hovorí ako o narodeninách cirkvi. To je vonkajší znak, ktorému už ľudia dokážu porozumieť. Podstatné je však to, na akom základe sa cirkev zrodila. A z čoho vyrástla. Aký to bol silný impulz, ktorý vniesol do Kristovho učenia nový smer, novú nádej a istotu Božej pravdy!
Continue reading „Reformačné listy č. 15/2018“ →
