„Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!“ (Žalm 84,6)

V 2.nedeľu po Zjavení Krista Pána mudrcom, 20.januára 2019 náš Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Liptovská Kokava prežíval pekný slávnostný deň, v ktorý sme si presne na deň pripomenuli 90–te výročie posvätenia nášho chrámu Božieho.

Slávnostné služby Božie

Posvätnosť slávnostnej chvíle 90–teho výročia posvätenia chrám Božieho bola umocnená prítomnosťou dôstojného brata biskupa Východného dištriktu Mgr. Slavomíra Sabola, ako aj prítomnosťou vznešeného brata seniora Liptovsko–oravského seniorátu Mgr. Stanislava Gregu. Slávnosti sa zúčastnili i predsedníctva okolitých cirkevných zborov, brat dozorca Liptovsko–oravského seniorátu Ing. Peter Gärtner, kňazi, ktorí pôsobili v našom Cirkevnom zbore, starosta obce Liptovská Kokava, predseda Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, predseda Roľníckeho družstva Liptovská Kokava so svojimi manželkami.

Pri ich vstupe do zaplneného chrámu Božieho utíchol hlahol zvonov a rozozvučali sa tóny slávnostnej skladby „Te Deum“, ktorú na trúbke zahral kokavský rodák brat farár Mgr. Roman Porubän z Kežmarku a na organe ho sprevádzal brat farár Mgr. Martin Vargovčák. Sprievod hostí pred oltárom privítali a pozdravili kytičkou kvetov deti z Detskej besiedky. Všetkých hostí i domácich bratov a sestry srdečne pozdravil a úprimne privítal v mene Cirkevného zboru brat zborový dozorca Radovan Fronko.

Úvodnou liturgiou poslúžili: sestra farárka Mgr. Erika Pospíšilová z Pribyliny, brat farár Mgr. Daniel Hanko z Dovalova, vznešený brat senior Mgr. Stanislav Grega z Hýb a brat farár Mgr. Martin Vargovčák z Vranova nad Topľou.

Slávnostným kazateľom bol dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, ktorý na základe textu z Evanjelia Matúša 16.kapitoly verše 13–19. V kázni slova Božieho spojil históriu so súčasnosťou. Hovoril, že prvoradá vďaka za tento chrám Boží patrí Pánu Bohu, že požehnal dobrému dielu. Vďaka patrí aj predkom za ich obetavosť, ktorí pri budovaní chrámu mysleli nielen na seba ale na budúcnosť ich potomkov. Okrem myšlienok vďaky by sme sa mali pýtať samých seba: Čo mám robiť ja pre budúcnosť svojej cirkvi i svojho zboru? V kázni ďalej zdôraznil, že Pán Ježiš učí, že cirkev ani brány pekelné nepremôžu, ak má obetavých ľudí. Bez obetí sa nič nové nezrodí. Ako je to dnes s našou obetavosťou? Sme síce bohatší ako naši otcovia, ale sme omnoho chudobnejší srdcom. Máme sa preto čo učiť od našich otcov, čo sa týka zapálenia a obetavosti pre cirkevné veci. Ani dnes sa cirkev nezaobíde bez obetí. Cirkev, ktorá nás nič nestojí, za nič nestojí. Veľmi potrebné a dôležité je preto poznanie Pána Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa. Iba ak máme osobnú vieru v Krista ako svojho Spasiteľa, rozumieme svojmu členstvu v cirkvi i svojmu poslaniu v nej. Duchovné poznávanie v minulosti nevštepovali do sŕdc detí iba farár a učiteľ ale aj veriaci rodičia doma, keď svoje deti učili modliť sa, naučili ich Modlitbu Pánovu, Vieru všeobecnú kresťanskú, Desatoro Božích prikázaní a mnohé nábožné piesne. Ako to ale vyzerá dnes? Brat biskup v kázni skonštatoval, že v rodinách vymizol duchovný život. Je veľmi smutné, ak v ankete na sústredení konfirmandov Liptovsko–oravského seniorátu na otázku či sa niekto u nich v rodine modlí, len dvaja z opýtaných odpovedali, že videli modliť sa babku (starú mamu). Čo odovzdávame našim potomkom okrem mobilov my dnes? Nebude našim potomkom chýbať to najdôležitejšie poznanie, že Ježiš je Kristus? Na záver kázne brat biskup zdôraznil, že cirkev ani brány pekelné nepremôžu, ak vyznáva svoju vieru. Cirkev, to sme my, ľudia, ktorí veria v Ježiša Krista. Vyznávať svoju vieru musíme nielen slovom, ale aj svojimi skutkami, aby naše svedectvo viery života oslovovalo naše okolie. Hlbokým dojmom zapôsobilo na poslucháčov zvestované slovo Božie.

Zborový spevokol spestril našu slávnosť na dopoludňajších službách Božích jednou piesňou: „Tebe poem“ (Tebe spievame). Históriu Cirkevného zboru a stavby chrámu Božieho prečítal zborový farár Mgr. Mario Činčurák. Záverom poďakoval svojim predchodcom prítomným na slávnosti: bratovi farárovi Mgr. Jánovi Čatlošovi a bratovi farárovi Mgr. Martinovi Vargovčákovi za roky obetavej a svedomitej práce v Cirkevnom zbore. Vyslovil tiež poďakovanie bratom a sestrám zo susedných Cirkevných zborov, ktorí prišli zdieľať s nami našu radosť.

V záverečnej liturgii poslúžili: dôstojný brat biskup Východného dištriktu Mgr. Slavomír Sabol, vznešený brat senior Liptovsko–oravského seniorátu Mgr. Stanislav Grega a sestra farárka Mgr. Kristína Vargovčáková. Zaspievaním evanjelickej hymny „Hrad prepevný…“ bola dopoludňajšia časť tejto milej slávnosti ukončená.

 

Popoludnie slova a hudby

Po spoločnom obede pre pozvaných hostí, slávnostný deň pokračoval popoludňajším programom v chráme Božom. Pripravené bolo pásmo hudby, nábožných piesní a slova. Po úvodnom privítaní a zaspievaní spoločnej piesne z Evanjelického spevníka č.260 „Bože veľký milostivý“ sme sa započúvali do „Organového koncertu h moll“ od Johanna Gottfrieda Walthera, ktorý na organe zahral brat farár Mgr. Martin Vargovčák. V programe vystúpili aj deti z Detskej besiedky. Zborový spevokol zaspieval dve piesne: „Moje oči nevidia“ a „Spievaj Pánovi–Adoreamus“, ktoré oddelil prednes básne v podaní riaditeľky ZŠ s MŠ v Liptovskej Kokave Mgr. Márie Díkovej. Zborový farár Mgr. Mario Činčurák slovom i obrazom dokončil z dopoludňajších služieb Božích históriu stavby chrámu Božieho, kde zdôraznil veľkú zapálenosť a obetavosť našich predkov pri stavbe chrámu Božieho. V druhom hudobnom bloku sme si vypočuli chorálové predohry od Johanna Sebastiana Bacha ku známym nábožným piesňam z Evanjelického spevníka, ktoré boli spestrené skladbami pre trúbku s organovým sprievodom.

Po zaspievaní spoločnej piesne z Evanjelického spevníka č.565 „Ó, Pane drahý“ sa na záver celého slávnostného dňa ešte prihovoril dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol a prítomným udelil požehnanie.

 

(Správa spolu s fotografiami bola odoslaná na zverejnenie v Evanjelickom východe 3/2019 a tiež aj v Evanjelickom posle spod Tatier 7/2109. V EPsT však bola správa redakciou výrazne skrátená.)