Krst svätý – iba formalita?

(späť)

Čítanie nielen pre rodičov a krstných rodičov…

Jeden vážený pán profesor sa stal váženým aj preto, že vedel názorne vysvetliť, o čo pri tej – ktorej téme ide. Nerobil to tým, že na danú tému dlho prednášal, ale spravidla tak, že porovnával tézy a antitézy. Keď napríklad hovoril o láske, spomenul najprv falošné predstavy o nej. Jednou z častých predstáv o láske je, že ak sa dvaja majú radi, je to dostatočný predpoklad, že im láska vydrží po celý život. Pán profesor túto predstavu považoval za falošnú a oponoval jej. Hovoril: Lásku treba živiť: slovami uznania, zdieľaním sa, odpúšťaním si, modlitbou o Božiu pomoc. Kto tvrdí, že to, ak sa dvaja majú radi, je dostatočným predpokladom, že im láska vydrží po celý život, zabúda na to, že ľudia, ktorých manželstvo stroskotalo, sa na začiatku tiež mali radi. No títo ľudia lásku neživili, a jej zásoby nevydržali na celý život. Pomocou metódy pána profesora sa teraz naučme čosi o Krste svätom.

Spomeniem 5 falošných predstáv (Fp) o krste a budem im hneď aj oponovať (Op).

(Fp 1): Krst svätý je jednou z formalít, ktorú treba vybaviť v čase blízkom po narodení dieťaťa.
(Op 1): Považovať Krst svätý za formalitu je rúhanie a verejné urážanie Pána Boha, vysmievanie sa Jeho sľubom, znevažovanie Božej lásky.

(Fp 2): Krst svätý je rituál, až po vykonaní ktorého sa môže mama objaviť s dieťatkom na verejnosti.
(Op 2): Za takouto predstavou je pohanské zmýšľanie, ktoré vidí v Krste svätom akési magické očkovanie – pôsobiace, aby sa nám v živote nič zlého nestalo. Aj pokrstených však stretávajú nepríjemnosti a nevyhýbajú sa im problémy. No Krst svätý je uistením, že ani v najťažších situáciách nie sme sami, že svoje starosti nemusíme riešiť sami, ale s pomocou Pána Boha – Ježiša Krista, ktorý sa k nám v Krste svätom priznal, sľúbil nám svoju lásku a to, že bude s nami až do konca sveta.

(Fp 3): Krst svätý je len jeden z podnetov pre usporiadanie rodinnej oslavy. Nie je ničím záväzným.
(Op 3): Rodinná oslava je iste milá záležitosť, ale keby mal byť zmysel Krstu svätého iba v tom, že si príjemne posedíme s príbuznými, išlo by o „hluboké nedorozumění“. Krst svätý má totiž vážne dôsledky. Nie je nezáväzný. Tak, ako majú rodičia umožniť dieťatku kontakt s ľuďmi, ktorých si vážia, so starými rodičmi a príbuznými bábätka, tak sa pri Krste svätom rodičia a krstní rodičia zaväzujú, že umožnia dieťatku kontakt s Pánom Ježišom Kristom, s Jeho cirkvou, že budú učiť svoju ratolesť milovať a ctiť si Pána Boha i ľudí, ktorých Pán Boh stvoril. Krst svätý teda je aj záväzkom.

(Fp 4): Krst svätý je pekný zvyk, ktorý ozdobí – dekoruje príchod nového človeka na svet.
(Op 4): Krst svätý nemá do činenia s dekoráciou, ale s Pánom Ježišom Kristom, so spásou, ktorú nám Pán Ježiš získal svojou obeťou. Krst svätý nie je dekoráciou – bižutériou, ktorú môžeme nosiť, alebo sa bez nej celkom dobre zaobídeme. Krst svätý je – má byť denným odevom (porovnaj: List Galatským 3,27; List Efezským 4,1; List Filipským 1,27; List Rímskym 13,13-14). Kto je pokrstený, má byť s Kristom tak úzko spojený, ako so šatami, ktoré nosí na svojom tele. Bez Krista, bez spásy podstupujeme také riziko, ako keby sme v tuhom mraze chodili bez patričného oblečenia, alebo v chemicky zamorenom prostredí bez ochranného odevu.

(Fp 5): Krst svätý je iba vecou pokrsteného človeka, prípadne jeho najbližšej rodiny.
(Op 5): Krst svätý nie je len individuálne stretnutie s naším nebeským Pánom, ale aj prijatím do cirkvi Kristovej. Nie v zmysle zápisu do spolku pre náboženské záležitosti, ale v zmysle včlenenia do spoločenstva, ktoré chce žiť a slúžiť ako nás to učil náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus. Krst svätý nechápme izolovane – len ako vec jednotlivca či jeho najbližších. Povedzme ako ruka je rukou iba v súvise s celým telom, aj Krst svätý nás uvádza do celku – do spoločenstva, ktorým je cirkev – Kristovo telo (1.list Korintským 12,27a). Byť pokrsteným a nežiť v cirkvi je tak málo zmysluplné, ako ruka odseknutá od tela, ktorá leží kdesi na zemi.

Pán Ježiš hovorí: „Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ (Evanjelium Matúša 22,14). Pán Ježiš to povedal v súvise s pozvaním na svadbu, ktorú usporiadal kráľ. U mnohých pozvanie nenašlo odozvu.

Výrokom: „Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ Pán Ježiš smutne konštatuje, že mnoho je pozvaných, ale tých, ktorí vojdú (na svadobnú hostinu), je veľmi málo. Slová Pána Ježiša môžeme parafrázovať: Mnoho je pokrstených, ale nie veľa je tých, ktorí svoj krst žijú, ktorí sú s Kristom spojení. Chyba nie je v tom – ako niektorí namietajú – že krstené sú malé deti. Chyba je v tom, čo sa deje – či nedeje po Krste Svätom. „Boh nás spasil kúpeľom znovuzrodenia“ (List Titovi 3,5). Povedané inak: Krstom svätým v nás zažal nový život. Ide o to, aby sme my, rodičia a krstní rodičia tento nový duchovný život našich detí chránili – napomáhali jeho rozvoj. Ako? – Tak ako pri telesne živom človeku chránime a napomáhame jeho život tým, že mu dávame jesť, piť, učíme ho hovoriť, neskôr čítať… . Aj duchovne živý človek potrebuje jesť, piť (myslíme na Božie slovo, na dary Večere Pánovej), potrebuje sa rozprávať (myslíme na modlitbu i na spoločenstvo cirkvi), potrebuje čítať – duchovne sa vzdelávať. Ináč sa jeho viera nemôže rozvíjať a je ohrozená. Mŕtvy človek nepotrebuje ani jesť, ani piť, ani sa rozprávať, ani čítať. Kto vraví, že nepotrebuje služby Božie, Večeru Pánovu, modlitbu, spoločenstvo cirkvi – vo viere toho sa prejavujú znaky duchovného odumierania.

Viera pochádza z počutia – je z počúvania Kristovho slova (List Rímskym 10,17). Nie je to niečo, čo si sami vymýšľame. Veríme preto, lebo sme počuli o tom, čo Pán Ježiš Kristus pre nás vykonal: Obetoval sa za nás. Svojou smrťou, ktorú prijal ako trest za naše previnenia, nás spasil a to nás vedie k vďake. Posúva nás k inému zmýšľaniu. Zvesť o Božej láske a spáse – keď ju vierou prijímame, z nás robí nových ľudí.

Už spomínaný pán profesor zdôrazňoval, že lásku treba živiť. Podobne ako treba živiť lásku, je potrebné Božím slovom, Večerou Pánovou, modlitbami i spoločenstvom cirkvi a účasťou na jej službe živiť i vieru – našu i našich detí, krstných detí, vnúčat.

Krst svätý je prvý a veľmi dobrý krok, na ceste viery. Keď sme boli pokrstení, boli sme pokrstení „Bohu do pamäti“ (Kurt Marti). Smieme vedieť, že skutočnosť, že sme v Božej pamäti, v Božej láske, platí po celý náš život. Ide o to, aby sme z daru, že nás Pán Boh prijal – povolal za Božie deti, čerpali, aby sme sa k Božej láske denne vďačne vracali, aby o nás platilo: Som pokrstený/á a žijem v spoločenstve viery s Pánom Ježišom Kristom, v spoločenstve Jeho cirkvi – rodiny Božích detí.

(späť)

Pridaj komentár